{"id":53125,"date":"2026-11-07T22:29:33","date_gmt":"2026-11-07T22:29:33","guid":{"rendered":"https:\/\/www.worldclock.com\/azia\/cas-tadzikistan\/"},"modified":"2026-11-07T22:29:33","modified_gmt":"2026-11-07T22:29:33","slug":"cas-tadzikistan","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/azia\/cas-tadzikistan\/","title":{"rendered":"Tad\u017eikistan"},"content":{"rendered":"<p>Tad\u017eick\u00e1 republika je vn\u00fatrozemsk\u00e1 krajina v strednej <a href=\"https:\/\/www.worldclock.com\/world-countries\/asia\/\">\u00c1zii<\/a>. Hrani\u010d\u00ed s <a href=\"http:\/\/worldclock.com\/asia\/afghanistan\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Afganistanom<\/a>, <a href=\"http:\/\/worldclock.com\/asia\/china\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">\u010c\u00ednou<\/a>, <a href=\"http:\/\/worldclock.com\/asia\/kyrgyzstan\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Kirgizskom<\/a> a <a href=\"http:\/\/worldclock.com\/asia\/uzbekistan\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Uzbekistanom<\/a>. Tad\u017eikistan bol s\u00fa\u010das\u0165ou Sovietskeho zv\u00e4zu v rokoch 1917 a\u017e 1991. Tad\u017eikistan je preva\u017ene hornat\u00e1 krajina (93 % tvoria hory) a jeho vrcholy patria k najvy\u0161\u0161\u00edm v celom regi\u00f3ne (\u0161t\u00edt Komunizmu, 7 495 m). Obyvatelia \u2013 Tad\u017eici \u2013 s\u00fa ir\u00e1nskeho p\u00f4vodu, vyzn\u00e1vaj\u00fa islam (sunnitsk\u00fd) a tvoria 60 % popul\u00e1cie, 8 % obyvate\u013estva tvoria Rusi a \u010fal\u0161\u00edmi men\u0161inami s\u00fa Ukrajinci, Nemci, Kirgizi, Turkm\u00e9ni at\u010f. Pod\u013ea ofici\u00e1lnych odhadov z roku 2016 m\u00e1 krajina 8 547 000 obyvate\u013eov.<br \/>\nPodnebie je kontinent\u00e1lne so zr\u00e1\u017ekami a s teplotami v rozp\u00e4t\u00ed od +45 \u00b0C do \u221263 \u00b0C. Dve najv\u00e4\u010d\u0161ie rieky, ktor\u00e9 pretekaj\u00fa Tad\u017eikistanom, s\u00fa Syrdarja a Amudarja.<br \/>\n\u00dazemie Tad\u017eikistanu bolo prv\u00fdkr\u00e1t os\u00eddlen\u00e9 okolo roku 4000 pred n. l. Stalo sa s\u00fa\u010das\u0165ou Perzskej r\u00ed\u0161e, od 4. do 2. storo\u010dia pred n. l. patrilo k Baktrii, nesk\u00f4r padlo do r\u00fak Mongolov a potom Bucharsk\u00e9ho emir\u00e1tu.<br \/>\nPriemern\u00e1 d\u013a\u017eka \u017eivota celej popul\u00e1cie bola pod\u013ea odhadov z roku 2015 67,39 roka (64,28 roka u mu\u017eov a 70,66 roka u \u017eien).<br \/>\nMenou Tad\u017eikistanu je somoni (TJS).<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Tad\u017eick\u00e1 republika je vn\u00fatrozemsk\u00e1 krajina v strednej \u00c1zii. Hrani\u010d\u00ed s Afganistanom, \u010c\u00ednou, Kirgizskom a Uzbekistanom. Tad\u017eikistan bol s\u00fa\u010das\u0165ou Sovietskeho zv\u00e4zu v rokoch 1917 a\u017e 1991. Tad\u017eikistan je preva\u017ene hornat\u00e1 krajina (93 % tvoria hory) a jeho vrcholy patria k najvy\u0161\u0161\u00edm v celom regi\u00f3ne (\u0161t\u00edt Komunizmu, 7 495 m). Obyvatelia \u2013 Tad\u017eici \u2013 s\u00fa ir\u00e1nskeho p\u00f4vodu,&#8230;<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":4010,"parent":52678,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"custom-page-templates-countrypage.php","meta":{"_acf_changed":false,"_kad_blocks_custom_css":"","_kad_blocks_head_custom_js":"","_kad_blocks_body_custom_js":"","_kad_blocks_footer_custom_js":"","_kad_post_transparent":"","_kad_post_title":"","_kad_post_layout":"","_kad_post_sidebar_id":"","_kad_post_content_style":"","_kad_post_vertical_padding":"","_kad_post_feature":"","_kad_post_feature_position":"","_kad_post_header":false,"_kad_post_footer":false,"_kad_post_classname":"","footnotes":"","bs_cache_bypass_cache":0,"bs_cache_related_page":0},"class_list":["post-53125","page","type-page","status-publish","has-post-thumbnail","hentry"],"acf":[],"taxonomy_info":[],"featured_image_src_large":["https:\/\/www.worldclock.com\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/Tajikistan.jpg",500,330,false],"author_info":{"display_name":"clocker","author_link":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/author\/clocker\/"},"comment_info":"","_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/53125","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=53125"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/53125\/revisions"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/52678"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4010"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=53125"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}