{"id":53159,"date":"2026-11-07T22:30:05","date_gmt":"2026-11-07T22:30:05","guid":{"rendered":"https:\/\/www.worldclock.com\/azia\/cas-uzbekistan\/"},"modified":"2026-11-07T22:30:05","modified_gmt":"2026-11-07T22:30:05","slug":"cas-uzbekistan","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/azia\/cas-uzbekistan\/","title":{"rendered":"Uzbekistan"},"content":{"rendered":"<p>Uzbekistan, ofici\u00e1lne Uzbeck\u00e1 republika, je jedinou dvojn\u00e1sobne vn\u00fatrozemskou krajinou v strednej <a href=\"https:\/\/www.worldclock.com\/world-countries\/asia\/\">\u00c1zii<\/a>. Na z\u00e1pade a severe hrani\u010d\u00ed s <a href=\"http:\/\/worldclock.com\/asia\/kazakhstan\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Kazachstanom<\/a>, na v\u00fdchode s <a href=\"http:\/\/worldclock.com\/asia\/kyrgyzstan\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Kirgizskom <\/a>a <a href=\"http:\/\/worldclock.com\/asia\/tajikistan\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Tad\u017eikistanom<\/a> a na juhu s <a href=\"http:\/\/worldclock.com\/asia\/afghanistan\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Afganistanom<\/a> a <a href=\"http:\/\/worldclock.com\/asia\/turkmenistan\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">Turkm\u00e9nskom<\/a>. Hlavn\u00fdm mestom Uzbekistanu je <a href=\"https:\/\/www.worldclock.com\/asia\/uzbekistan\/time-in-tashkent\/\">Ta\u0161kent<\/a>. Pred rokom 1991 bol s\u00fa\u010das\u0165ou Sovietskeho zv\u00e4zu. Za\u010diatkom 16. storo\u010dia oblas\u0165 dobyli uzbeck\u00ed ko\u010dovn\u00edci, ktor\u00ed hovorili v\u00fdchodoturkick\u00fdm jazykom. V\u00e4\u010d\u0161ina dne\u0161n\u00fdch obyvate\u013eov Uzbekistanu patr\u00ed k uzbeck\u00e9mu etniku a hovor\u00ed uzbe\u010dtinou, ktor\u00e1 patr\u00ed do rodiny turkick\u00fdch jazykov. V 19. storo\u010d\u00ed bol Uzbekistan za\u010dlenen\u00fd do Ruskej r\u00ed\u0161e a v roku 1924 sa stal zv\u00e4zovou republikou Sovietskeho zv\u00e4zu pod n\u00e1zvom Uzbeck\u00e1 sovietska socialistick\u00e1 republika. Nez\u00e1vislou republikou je od 31. augusta 1991 (ofici\u00e1lne od 1. septembra 1991). Uzbeck\u00e1 ekonomika je zalo\u017een\u00e1 najm\u00e4 na produkcii surov\u00edn vr\u00e1tane bavlny, zlata, ur\u00e1nu, drasl\u00edka a zemn\u00e9ho plynu. Napriek deklarovan\u00e9mu cie\u013eu prejs\u0165 na trhov\u00e9 hospod\u00e1rstvo si Uzbekistan zachov\u00e1va pr\u00edsnu kontrolu ekonomiky, \u010do \u010dasto odr\u00e1dza zahrani\u010dn\u00fdch investorov. Politika postupn\u00e9ho, pr\u00edsne riaden\u00e9ho prechodu na trhov\u00e9 hospod\u00e1rstvo v\u0161ak po roku 1995 priniesla pozit\u00edvne v\u00fdsledky v podobe hospod\u00e1rskeho o\u017eivenia. Vn\u00fatorn\u00e1 politika Uzbekistanu v oblasti \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v a osobn\u00fdch slob\u00f4d je \u010dasto ostro kritizovan\u00e1 niektor\u00fdmi medzin\u00e1rodn\u00fdmi organiz\u00e1ciami.<\/p>\n<p>Priemern\u00e1 d\u013a\u017eka \u017eivota celej popul\u00e1cie je pod\u013ea odhadov z roku 2015 73,55 roka (70,5 roka u mu\u017eov a 76,78 roka u \u017eien).<\/p>\n<p>Ofici\u00e1lnou menou je uzbeck\u00fd sum.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Uzbekistan, ofici\u00e1lne Uzbeck\u00e1 republika, je jedinou dvojn\u00e1sobne vn\u00fatrozemskou krajinou v strednej \u00c1zii. Na z\u00e1pade a severe hrani\u010d\u00ed s Kazachstanom, na v\u00fdchode s Kirgizskom a Tad\u017eikistanom a na juhu s Afganistanom a Turkm\u00e9nskom. Hlavn\u00fdm mestom Uzbekistanu je Ta\u0161kent. Pred rokom 1991 bol s\u00fa\u010das\u0165ou Sovietskeho zv\u00e4zu. Za\u010diatkom 16. storo\u010dia oblas\u0165 dobyli uzbeck\u00ed ko\u010dovn\u00edci, ktor\u00ed hovorili v\u00fdchodoturkick\u00fdm jazykom&#8230;.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":4045,"parent":52678,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"custom-page-templates-countrypage.php","meta":{"_acf_changed":false,"_kad_blocks_custom_css":"","_kad_blocks_head_custom_js":"","_kad_blocks_body_custom_js":"","_kad_blocks_footer_custom_js":"","_kad_post_transparent":"","_kad_post_title":"","_kad_post_layout":"","_kad_post_sidebar_id":"","_kad_post_content_style":"","_kad_post_vertical_padding":"","_kad_post_feature":"","_kad_post_feature_position":"","_kad_post_header":false,"_kad_post_footer":false,"_kad_post_classname":"","footnotes":"","bs_cache_bypass_cache":0,"bs_cache_related_page":0},"class_list":["post-53159","page","type-page","status-publish","has-post-thumbnail","hentry"],"acf":[],"taxonomy_info":[],"featured_image_src_large":["https:\/\/www.worldclock.com\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/amirtimur_Uzbekistan.jpg",500,330,false],"author_info":{"display_name":"clocker","author_link":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/author\/clocker\/"},"comment_info":"","_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/53159","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=53159"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/53159\/revisions"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/52678"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4045"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.worldclock.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=53159"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}